| |
V roku 1783
obsadila Bahrajn rodina al-Khalifa a odtrhla ho od
Perzskej ríše. Keďže však Bahrajn ako malý štát
potreboval silného spojenca a pomoc, potreboval
uzatvoriť partnerstvo, alebo špeciálny druh dohody s
mocným priateľom. Tak vznikla dohoda s Spojeným
kráľovstvom z 19 storočia, ktorou sa Bahrajn
vyhlásil za britský protektorát. Súostrovie dosiahlo
nezávislosť v roku 1971. Bahrajn leží v Perzskom
zálive. Záliv pritom omýva brehy viacerých arabských
krajín. Bahrajn sa aj zo strategických dôvodov chová
najmenej výbojovo, snaží sa diplomaciu viesť v
dobrej forme s každým, pre svoju polohu si musí
voliť cestu priateľstva s každou stranou a pevninovo
sa nedotýka žiadneho iného štátu. Bahrajnu klesajú
zásoby ropy.
Nedisponoval
nimi vo veľkej miere ani v minulosti avšak aj tie
ložiská, ktoré vykazovali na pomery malej rozlohy
celkom dobré zásoby, sa javia ako konečné. Aj preto
Bahrajn radšej rozvinul svoje rafinérie a podniky,
ktoré spracovali svoju ropu a ponúkajú rafinérie aj
rope z iných krajín. Taktiež Bahrajn sa
pretransformoval na bankové centrum, kde je radosť
investovať. Veď je verejne známe, ako arabské svety
v tejto oblasti tvoria svoje hlavné mestá. V
neuveriteľnej kráse architektúry sa stavajú pomníky,
pamätníky, veže, budovy rôzneho využitia. Skrátka
nádhera pozerať. Finančné centrá, kancelárske budovy
a banky. To je tvár moderného Bahrajnu. |
|
Kráľ
Hamad bin Isa al-Khalifa, po príchode k moci v roku
1999, uzákonil niekoľko ekonomických a politických
reforiem s cieľom zlepšiť vzťahy s komunitou šiitov.
Šiitska politická strana sa v roku 2006 zúčastnila
parlamentných a komunálnych volieb. Al Wifaq,
najväčšia šiitska politická spoločnosť, získala
najväčší počet kresiel v komore zákonodarcov. Avšak
šíítska nespokojnosť aj tak prevláda viditeľne v
uliciach v posledných rokov cez pouličné
demonštrácie a s menšou mierou násilia.
 |
|